Cieľom tejto štúdie je predstaviť a posúdiť existujúce podmienky aglomerácie Viedeň – Bratislava (TwinRegion) a identifikovať možnosti zintenzívnenia ekonomických väzieb medzi mestskými regiónmi Viedne a Bratislavy. Cezhraničný región Viedeň – Bratislava je v rámci európskeho priestoru unikátny z dôvodu blízkosti dvoch hlavných miest. Regióny hlavných miest Rakúska a Slovenska už dnes patria medzi desať najvyspelejších v celej EÚ. Užšia a intenzívnejšia spolupráca by v budúcnosti mohla viesť k vytvoreniu spoločného metropolitného regiónu, ktorý by bol schopný lepšie reagovať na výzvy, ktoré prináša globalizácia. 

Pre relevantných aktérov, pre predstaviteľov miest a obcí nachádzajúcich sa v aglomerácii Viedeň - Bratislava, prináša štúdia informácie o témach medziobecnej spolupráce v Európe, ako existujúcich modelov a právnych foriem spolupráce. 

Tento projekt je podporený z prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovensko - Rakúsko 2007-2013

Predkladaná príručka vychádza z výsledkov štúdie „Znalostná spolupráca v metropolitnom regióne Viedeň Bratislava“. Štúdia končí odporúčaním použiť „znalostnú spoluprácu v metropolitnom regióne Viedeň Bratislava“ ako základ na etablovanie a posilnenie komunálnej spolupráce v oblasti Bratislava-Viedeň. Toto platí tak pre cezhraničnú spoluprácu, ako aj pre „národnú“ spoluprácu, ako aj pre okolité mestá Viedne a Bratislavy. 

Cieľom tejto príručky je poskytnúť zodpovedným nositeľom rozhodnutí v regióne a záujemcom návod na etablovanie znalostnej spolupráce. Preto tu 

• zhrnieme kľúčové faktory spolupráce a 

• predstavíme možné modely a právne formy spolupráce.

• Kontrolný zoznam na etablovanie znalostnej spolupráce doplní túto príručku. 

Osobitnú rolu má „Scorecard spolupráce“, ktorý bol vytvorený na zviditeľnenie potenciálu spolupráce pre mestá.

 

Tento projekt je podporený z prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovensko - Rakúsko 2007-2013 

Od roku 1989 prechádza verejná správa mnohými reformnými procesmi. Cieľom týchto zmien, po zmene politického systému v Slovenskej republike, bolo vytvoriť organizačné, ekonomické a finančné predpoklady k úspešnému fungovaniu verejnej správy a tiež to, aby všetky procesy rozhodovania boli čo najbližšie k občanom.

Jednou zo základných čŕt reforiem verejnej správy je jej jedinečnosť a špecifickosť pre každý štát. Európska únia a svet nepoznajú unifikovaný model verejnej správy, ktorý by mohol slúžiť ako vzor. 

Súčasnú verejnú správu v podmienkach Slovenskej republiky tvoria jej jednotlivé subjekty – štátna správa, samospráva a verejno – právne korporácie.